„Učím deti v stane, bez kníh. Najťažšie je dať im nádej, že vzdelanie má zmysel,“ hovorí učiteľka zo Sýrie (PREHĽAD)

15. júna 2025 o 17:20

Prinášame ti výber z našich najzaujímavejších prémiových článkov týždňa
Pozrieš sa na Sýriu po odchode Američanov a na slovenský realitný trh, ktorý napriek kríze opäť rastie

Ilustračná fotografia SIU, AI

Prinášame ti výber z našich najzaujímavejších prémiových článkov týždňa
Pozrieš sa na Sýriu po odchode Američanov a na slovenský realitný trh, ktorý napriek kríze opäť rastie

Prinášame ti výber dvoch prémiových článkov, ktoré sa každý svojím spôsobom dotýka tém neistoty, adaptácie a hľadania stability. V prvom z nich sa pozrieme na geopolitickú transformáciu Sýrie po odchode amerických jednotiek – krajinu, ktorá balansuje medzi rozpadom a nádejou.

Druhý článok analyzuje slovenský realitný trh, ktorý sa po turbulentnom období nečakane stabilizoval a znova láka investorov. Hoci sú ich svety od seba vzdialené tisíce kilometrov, v oboch prípadoch rozhodujú tie isté faktory: dôvera, predvídavosť a schopnosť čeliť výzvam.

Sýria po Američanoch: Geopolitické vákuum a ľudské osudy

Sýria v roku 2025 predstavuje komplikovanú mozaiku moci, utrpenia a nádeje. Odchod Spojených štátov zo sýrskeho územia je viac než len taktickým krokom – ide o signál hlbšej transformácie americkej zahraničnej politiky. Spojené štáty redukovali počet svojich vojenských základní z ôsmich na jednu a z pôvodných 2 000 vojakov zostalo v krajine menej než tisíc. Dôvod? Ako vysvetľuje historik Pavel Szobi, Washington prehodnocuje svoje priority pod tlakom domácej verejnosti a novej globálnej reality.

Bezpečnostný analytik Pavel Macko dodáva, že Amerika už nechce byť garantom poriadku v regióne. Skôr sa sústreďuje na domácu obnovu a využívanie iných nástrojov vplyvu – diplomacie, ekonomickej pomoci a špeciálnych operácií. Tento posun však vytvára geopolitické vákuum, ktoré rýchlo vypĺňajú iní: Irán, Rusko, Turecko aj radikálne skupiny. Práve riziko návratu Islamského štátu (IS) dnes straší analytikov v regióne aj v Európe.

Sýria po odchode Američanov: Nová geopolitická realita mení Blízky východ (ANALÝZA)

Učiteľka Samira z Aleppa opisuje každodennú realitu: „Učím deti v stane, často bez kníh a pomôcok. Najväčšou výzvou je dať im nádej, že vzdelanie má zmysel.“ Podobné príbehy odznievajú z utečeneckých táborov v Jordánsku, kde zdravotníci upozorňujú na podvýživu, psychické traumy a zúfalstvo. Viac ako 5,5 milióna Sýrčanov žije v zahraničí a ďalších 7 miliónov je vnútorne vysídlených. Mladí, ženy a deti tvoria väčšinu tejto populácie.

Aj preto OSN a mimovládne organizácie bijú na poplach: 70 % sýrskej infraštruktúry je zničených, 60 % nemocníc a 40 % škôl nefunguje. Ceny potravín v krajine lámu rekordy – cena chleba medziročne vzrástla o 40 %. Investičné projekty ako obnova vodovodu v Aleppe či vzdelávacie programy pre dievčatá v Idlibe ukazujú, že zmena je možná, no závislá od medzinárodnej vôle.

Z pohľadu Slovenska a EÚ ide o bezpečnostne významný región. Odborníci odporúčajú, aby sa Slovensko zapojilo najmä tam, kde má know-how: obnova infraštruktúry, vzdelávanie, podpora občianskej spoločnosti. Vyslaním expertov a zapojením sa do európskych grantových mechanizmov môže Bratislava reálne prispieť k stabilite v regióne.

Szobi to zhrňuje výstižne: „Budúcnosť Sýrie nezávisí len od veľmocí. Rozhodne o nej najmä odvaha a vytrvalosť samotných Sýrčanov.“

Investičné byty na Slovensku stále žijú

Zatiaľ čo v Sýrii sa rieši budúcnosť štátu, na Slovensku sa v tichosti mení nálada na realitnom trhu. Po pandemických otrasoch a šoku z vysokých úrokových sadzieb sa trh s nehnuteľnosťami opäť oživuje. Ceny bytov za posledný rok stúpli približne o 15 %, a hoci mnohí čakali na pokles, ten zatiaľ neprichádza.

Realitný analytik Štefan Hofer tvrdí, že na pokles cien zatiaľ nie je dôvod. „Na trh prichádza málo nových nehnuteľností, záujem prevyšuje ponuku. Rast cien síce spomalí, ale pokračovať bude.“ Najviac sa predávajú byty vhodné na prenájom – investičné nehnuteľnosti sa opäť stávajú lákavým nástrojom na budovanie majetku a pasívneho príjmu.

Podľa Hofera však veľa ľudí robí stále rovnaké chyby: kupujú v zlej lokalite, preplácajú, nepočítajú s daňami a nákladmi na správu alebo podceňujú právne otázky prenájmu. Investičný byt si vyžaduje plánovanie a disciplínu – a čoraz častejšie aj odbornú pomoc.

Na pokles cien nehnuteľností zatiaľ nie je dôvod. Investičný byt sa Slovákom ešte stále oplatí (ODBORNÍK)

Vývoj cien nehnuteľností od roku 2017 ukazuje jasný trend. Vtedy sa priemerná cena za meter štvorcový pohybovala okolo 1 475 eur. V marci 2025 už presiahla 3 000 eur. K tomu rastie aj cena prenájmov, čo robí investíciu atraktívnou aj z pohľadu cashflow. Alternatívou pre tých, ktorí nemajú dostatok kapitálu, sú realitné fondy. Tie sú podľa Hofera menej volatilné, reagujú pomalšie na výkyvy trhu a z dlhodobého hľadiska prekonávajú bežné sporiace produkty.

Dopyt zostáva silný najmä vo veľkých mestách – Bratislava, Trnava, Žilina či Košice ťažia z prítomnosti investorov, ktorí prinášajú pracovné miesta aj tlak na bývanie. Priemerný Slovák však čelí stále vyššej bariére vstupu na trh – rastúce ceny, vyššie úroky a obava z prepúšťania spôsobujú, že čoraz viac ľudí ostáva v nájme.

Finančná gramotnosť podľa Hofera zaostáva. „Mnohí si nevedia spočítať celkové náklady, neuvedomujú si riziká ani potenciál výnosov. Investovanie do fondov vnímajú ako niečo abstraktné, hoci dáta ukazujú ich stabilitu a výkonnosť.“

Na záver jedno dôležité poznamenať: aj realitný trh, podobne ako geopolitika, je o dôvere. Kto ju stratí, stráca možnosť plánovať budúcnosť. Kto ju má, môže rásť, aj keď podmienky nie sú ideálne.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.